Na dvakrát si zamykám dom no viem, že sa mýlim že tak sa dá skryť Na dvakrát som si zamkla dom nech môžem v tej chvíli s kúskom bezpečia žiť
Objímam a chránim nás v ňom a nepúšťam tých, čo túžia ísť dnu Objímam a hrejem náš dom a pokorných nás vypúšťam von
Na dvakrát som zlomila kľúč a viním len tých čo chcú jednu časť Na dvakrát vždy zalomím kľúč nech chránim tie miesta kde vidím len nás
Objímam a chránim nás v ňom a nepúšťam tých, čo túžia ísť dnu Objímam a hrejem náš dom a pokorných nás vypúšťam von
Tam nosím dušu dvadsaťročných no cítim, že mám o dvadsať viac Tam liečia nás, občas náročných tam z naivných začnú múdri rásť
Objímam a chránim nás v ňom a nepúšťam tých, čo túžia ísť dnu Objímam a hrejem náš dom a pokorných nás vypúšťam von