Zuzana Smatanová - Zajtra, možno skôr

Nič, čo sa dá vyčítať už medzi nami dávno nie je svojím vlastným tichom si odpovedám a tlmím rukou prítmie to nezmyselné mlčanie mi s nehou bralo súkromie

Zajtra, možno skôr, ťa niekde stretnem a určite nezabudnem pripomenúť, že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ...
Zajtra, možno skôr, ma niekde stretneš a určite sa ma opýtaš, ako sa mám a len tak spomeniem, že už som iná, akú ma nepoznáš ...

Nič, čo sa dá vyčítať už medzi nami dávo nie je stál si v prvej rade za tým, na čom záleží no minulo sa, čo druhých spája teraz musíš silnieť ako som zosilnela ja

Zajtra, možno skôr ťa niekde stretnem a určite nezabudnem pripomenúť že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ...
Zajtra, možno skôr ma niekde stretneš a určite sa ma opýtaš ako sa mám a len tak spomeniem, že už som iná akú ma nepoznáš ...

Aj dnes tvoj hlas si pamätám, čím znel no dnes v ňom nie je túžba, ani cieľ Aj dnes hľadáš, čo si stále nenašiel ja dnes už viem, čo si mal, a čo si chcel