Kedysi som nemal rád vôbec žiadnu polku, nechcel som ju tancovať, zdala sa mi zlá, hovoril som, že na ňu tancujú sedláci, len sedláci a vidláci stále do kola (okolo stola). Potom som sa zoznámil však s dedinskou holkou, zaľúbil som sa do nej, je moja jediná, s ňou sa učím tancovať tú sedláckú polku, s holkou stále dokola tralalalá - orarija... teraz všetci tancujeme len dedinskú polku, na pogo sme zabudli, nudné sa nám zdá, na zábave zbalíme každú sedlácku holku a tancujeme do rána tralala - ararija...