Usmievavá, mladá panička, stojí sama
v krátkych, červenučkých šatičkách. Je nadržaná. Stovky som ich v sebe mala, kričalo jej z očí. Fúrikom by si to vozil možno pár storočí. Nevinná je ako anjel. Nie, je to diabol. Som len ďalším blbým voyerom, čo na lep sadol. Na trikrát som pochopil. Kto by uveril, že ja beriem na výložky Olu de Trevill? /REF.: Sto polôh lásky nie je kumšt, vraví si každý zdatný muž. Spôsobí ujmu na tele, tá čo má dieru z ocele./ Vydržal som skoro celú noc
a niečo z rána. Kde iní končia, ona začala. Tá jemná dáma. Ja vytrasený ako detva, končím vážení. Kto miluje adrenalín, nech si zasúloží. /REF./