Strýco Emil známy v celom kraji
akú dobrú slivovicu páli.
Rozhodol sa pokochať aj vnukom
zakopal si jednu fľašku za velikým bukom.
Vykope ju možno o pár rokov,
keď sa bude ženiť jeden z vnukov.
Osud mu však tej radosti neprial,
až na smrť sa náš strýčko uchlastal.
REF:
Dedičný nápoj nám strýco starý
na konci života podaroval
ohnivá voda, ktorá páli,
nápoj ktorý tak miloval.
V jednom roku takto skoro z jari,
vnuci jeho fľašku vykopali.
Okoštujú z jeho starých zásob,
ostatné mu pôjdu vyliať na hrob.
Spomínajú nad tým jeho hrobom,
čo prežili v zlom, ale aj v dobrom,
Spomínajú slzy v očiach majú,
slivovicu na hrob vylievajú.