Ani už tichšie padať nemôže,
ako dne s padá.
Čo to k nám ide, prebože.
Kto nás to hľadá?
Rozprávka plachá, ako zvieratko, opodiaľ stojí.
Chcela by sa nás dotknúť kradkom, ja sa nás bojí.
Rozprávka plachá...
Ani už tichšie snežiť nemôže,
ako dne s sneží.
Ide k nám záprah bože,
pretože, v tenučkej sprieži.
Cez dávne detstvá snehom zapadlé, blyzučký vzdychu,
sneží am z sa ako v zrkadle vidíme v tichu.