Richard Müller - Cesta je cieľ

Ako blesk z jasného neba
Mi vtedy pánboh poslal teba
Ako nebeského posla
Sa ktosi rozhodol mi ťa poslať
Ako oázu ticha di hluku
Našiel som v búrke tvoju ruku
Z veľkého hluku do rušného ticha

Pri srdci aj inde už nevládalo ma pichať
Nabúral som vtedy o tvoj dom a chrám
To čo som sadil si aj pozberám
Tisíce faciek mi dopadali na líca
Hrozila prasknúť mi na krku palica

Ako hromozvod pritiahla si všetky strely
Všetky zasraté žily mi v celom tele vreli
Vďaka teb zostal som celkom celý
A tie mraky z búrky zdá sa uleteli
A tak sa pýtam sám seba či sme v cieli

A viem nemám to z vlastnej hlavy
Pochádza to spoza iných múdrych čiel
Dnes viem Láska moja
Že každá cesta je už cieľ!