v pološere tichých viet,
už sa mení význam slov
spája nás už iba stôl
na koho tu padne sieť,
vrah sa stáva obeťou
nik už nie je tým, kým bol...
vnímam ťa zblízka,
až súmrak ti zahalí tvár
vonku sa blýska a z nás už...nik nemá svoj pár
zachráň ma láskou,
uvi mi z nej šál
padám až na dno,
plné ostrých skál
nemo kričí svedomie, z očí tečie slaný prúd
nemôžeš vraj zabudnúť
nekonečné áno nie, kto sa bojí prvý ísť
asi muselo to prísť...
vnímam ťa zblízka
až súmrak zahalí ti tvár
vonku sa blýska a z nás už...nik nemá svoj pár
zachráň ma láskou,
uvi mi z nej šál
padám až na dno,
plné ostrých skál