Kristínka by mala dnes
už o dva roky dlhšie vlasy
a plač mi skáče do slov vieš
keď zas a znova premietam si.
Ako visí prichytená
v trhlinách vysokých brál
nikto nezachytí tvoje laná
keď sa rútiš z kolmých skál.
Bol som pri nej dole hneď
jej výkrik doznel v ozvenách
a za viečkami našiel tlieť
dve zľaknuté svetielka.
Čo sa robí v mojich žilách
o to sa nik nestará
nikto nezachytí tvoje laná
keď sa rútiš z kolmých skál.
Spíš Kristínka snáď len spíš
neverím poď a vstaň ten pád bol možno len klam.
Spíš Kristínka snáď len spíš
ty musíš hore ísť k oblakom sme na dotyk.
Vydýchla mi v náručí
odvtedy sa podvádzam
Kristínka snáď iba spí
ticho za ňu rozpráva.
Tak sa platí za to že mladá
chcela vidieť z výšky brál
nikto nezachytí tvoje laná
keď sa rútiš z kolmých skál.
Spíš