Miro Žbirka - Kráčam na pódium

Chladnou chodbou vojdem,
slepé ruky svetiel,
do troch ráta
každé pódium

Tisíc tiel sa tlačí,
poplach v počítači,
chvíľu čakám,
kým sa dotknem strún.

Chvíľu čakám, kým sa dotknem strún.
Chvíľu čakám, kým sa dotknem strún.
Chvíľu čakám, kým sa dotknem strún.
kým sa dotknem strún.

S piesňou, ktorá páli
zo štartovnej čiary,
vždy s ňou bežím,
vždy s ňou začínam.

Zhoria moje slová,
začína sa znova,
v koži tričiek
vždy s ňou umieram.

V koži tričiek vždy s ňou umieram.
V koži tričiek vždy s ňou umieram.
V koži tričiek vždy s ňou umieram.
vždy s ňou umieram.