myslím že neviem koľko je hodín
práve sa preberám a sa budím
vedľa mňa niekto zo dnesnej noci
zas mám ten záhadný zmiešaný pocit
už zo zvyku nerátam že sa opýtaš
ako ti bolo a ako sa vlastne máš
mám pocit že nás niekto celý život iba za nos vodí
s poznámkou nič sa nedá robiť na svete to už tak chodí
a rádio už hlási prvé správy
a ja cítim vôňu tvojej kávy
otázkou je prečo po nej zostávam vždy sám
myslím že nevieš ako sa volám
a tak len hádam k tvojim dverám
koľko je krokov nech za nimi ráno
mi oči pomaly otvorí