Filip Jankovič - H.R.A.

Poznám to stále, tie okaté chvíle,

keď nemožne snažíš sa upútať ma,

nameríš čas, len počuť moj hlas,

je to jediné čo z teba opadáva,

myslíš, že sa zmením kvoli obyčajnej láske, skutočne ma mrzí, ale nepoznáš ma,
viem, že do hory volám, no netúžim po zmene, nechcem žiadne práva,
je to len moja hra, ja skrývam sa sám, svoje sny odkladám, mám či nemám, vo svojich hrách namotávam,
myslíš, že sa vzám,
čo nemám to dám,
dočasný plán zas vyhrávam,
utopená nádej, žiadne zas a znova, sama to už vidíš,
no nevzdávaš sa, do ohňa sa púšťaš,
všetko možné skúšaš,
nie si v siedmom nebi,
prosím nepopáľ sa,
myslíš, že sa zmením kvoli obyčajnej láske, skutočne ma mrzí,
ale nepoznáš ma,
zbytočne to nerieš,
predsa nechcem až tak veľa,
nechcem žiadne práva,
je to len moja hra,
zdá sa, že to dám,
si zo mňa zúfalá,
zmätená, ja ťa lákam,
skúšaš to aj stokrát,
prečo nie som rád?
Prosím ťa, nechaj ma hrať,
ja skrývam sa sám,
myslíš, že sa vzdám?