Kým spal, zbalila si veci
Vzala syna za ruku, zmizli do noci
To bola pomsta za posledné pol deci
Kým sa spamätal, volal linku prvej pomoci
Kým spal, napísal vetu: „Možno nie sme tu,
ale čo ak sme tu?“
Roztrasenou rukou, ktorá nemá ani tridsať
Keď sa spamätal, prestal kričať
Je tu reálny život, reálny svet
Reálnych krokov, snov a viet
Reálne bahno, krása aj špina
Nekončí stále začína
Reálny život, reálne šťastie
Reálne to prežiť je to najťažšie, iste
Reálny život plný svetiel
Ak prežiješ to peklo, tak kričíš ešte
Kým spal, zbalila si veci
Vzala syna za ruku, „Poď, neskončíme v peci!“
Na štrkovej ceste, na sklonku roku
So zimou až do morku, so slzou v oku
Kým spal... Takých príbehov je tisíc
V zmoknutých novinách, v kalužiach na ulici
Niekedy okamih trvá 1000 krokov
Zastavíš sa až pred prvou realitkou
Je tu reálny život reálnych vecí
Paralelných svetov na mesiaci
Reálne bahno, krása aj špina
Nekončí, stále začína
Reálny život, reálne šťastie
Reálne žiť je to najkrajšie, jasné
Reálny život plný svetiel
Ak prežiješ to peklo, tak kričíš ešte
Ešte!