Raz dávno šiel som na internát
na izbu číslo stopäťdesiat
Premýšľam dodnes občas nad tým
prečo som nevošiel a prečo som sa vrátil
Na chodbe nestál okrem mňa nik
Zdalo sa mi že začul som vzlyk
Malo to byť už posledný raz
bál som sa že nájdem ťa s kvapkou na konci rias
sto rokov utieklo nám
vieš vydaní sme len náhodám
čas je jak voda čo vylieči nás
v duchu ťa vídam s tou kvapkou na konci rias
Čítam dnes listy tvoj rukopis
počúvam hudbu zlatých sixties
Na teba myslím stále a zas
Chcem sa ťa spýtať len láska ako sa máš
sto rokov utieklo nám
vieš vydaní sme len náhodám
čas je jak voda čo vylieči nás
v duchu ťa vídam s tou kvapkou na konci rias
Chcem ťa tak nájsť no neviem kde si
rozišli sme sa bez adresy
Chcel by som vedieť či to bol dážď
alebo slza snáď tá kvapka na konci rias
sto rokov utieklo nám
vieš vydaní sme len náhodám
čas je jak voda čo vylieči nás
v duchu ťa vídam
tú kvapku máš
na konci rias