Srdce bije na poplach, chce vyskočiť von z hrude,
ak chceš tak jej zavolaj, ona volať nebude.
Začína,či prestáva byť mnou z týchto náhlych zmien,
prechádza sa tmavou krajinou, pohltil ju tien.
Krajinou mlčiacich slov zrazu kráča chodzou inou.
Krajinou prebdených snov kráča inou chodzou čiou vinou, čiou vinou.
V krajine vztahov visí obesený Judas,
ona vylieza na kríž a začína byť nuda.
Iba dlhé tiene topolov hladkajú jej tvár,
hovoria jej bolo-nebolo, bol raz taky par.